Záleží na tom, komu a jak se ten dotaz zadá. LLM v té základní verzi vůbec nerozumí tomu, na co se ptáte. Dokáže ale sestavit odpověď, která zní věrohodně.

Jaké ponožky si dnes mám vzit ze své skříně?
GPT 5.1 řekl/a:

Pokud dnes jen lehce tápeš před skříní, pojďme to vyřešit společně 🧦🙂

Polož si tři malé otázky:

Jaké je počasí?
– Chladno? Vezmi si teplejší, třeba vlněné nebo froté.
– Teplo? Stačí tenké bavlněné nebo sportovní.

Kam jdeš?
– Do práce: spíš neutrální barvy (černá, tmavě modrá, šedá).
– Na rande nebo s přáteli: můžeš si dovolit něco výraznějšího nebo vtipnějšího.
– Sport: funkční, prodyšné.

Jakou náladu chceš mít?
– Veselou? Barevné nebo se vzory.
– Klidnou? Jednobarevné, jemné tóny.
– Sebevědomou? Tmavé, hladké, minimalistické.

Pokud chceš, můžeme to zúžit — stačí mi říct, jaké ponožky máš ve skříni nebo kam dnes míříš a vybereme ty nejlepší 😉👟

Tak fajn, ale snáď potom tomuto nemôžu všetci hovoriť AI. To sa všetci zbláznili?
Tak Prahu nepovažujem za malú. A dáta sú dostupné.
Mimochodom, na odchody autobusov stačí obyčajný vyhľadávač Google.

Ale však tomuto potom nemôže nikto príčetný hovoriť AI. Veď to len zozbiera dáta a vyhodí najpravdepodobnejšiu odpoveď, pritom nemusí byť nielen pravdivá, ale aj odporuje otázke (však keď nemá správne dáta). A pritom aj človek s priemerný IQ hneď pochopí, že je niečo nesprávne. Tak potom o akej AI hovoríme? AI by snáď mala "pochopiť", že z dodaných dát na zadanú otázku nedáva správnu odpoveď (autobusová zastávka, metro). Však keď sa pýtam na odchody autobusov a mám množinu odchodov, tak musí byť k tej množine priradené, že sú to odchody autobusov a nie metra a nemôže mi potom poskytnúť hlúpu odpoveď v zmysle odchod ako odchod. Kde sa tam nachádza tá inteligencia?

AI (Umelá inteligencia)
je technológia, ktorá umožňuje strojom napodobňovať ľudské kognitívne funkcie, ako je učenie, rozpoznávanie vzorov, riešenie problémov a spracovanie jazyka, prostredníctvom algoritmov a počítačových systémov. Ide o široký obor informatiky, ktorý sa zaoberá vytváraním inteligentných agentov a systémov schopných vykonávať úlohy vyžadujúce ľudskú inteligenciu, pričom existujú rôzne úrovne od špecifických úloh (ANI) až po všeobecnú umelú inteligenciu (AGI).

Hlavný problém je, že inteligencia, vedomie a podobné koncepty sa ťažko definujú a merajú aj u ľudí a zvierat. Nieto ešte na nejakom umelo vytvorenom systéme, ktorý funguje na iných základoch. A my vlastne nevieme ani ako funguje ľudská inteligencia a vedomie, takže tie predpoklady, čo je nutné urobiť/dosiahnuť na to aby sa z AI stala AGI, mi prídu vždy ako hádanie.

Tak potom chápanie AI je asi dosť divné. Ak je to štatistický model, prečo keď tam nasypú všetky odchody dopravných prostriedkov, nepriradia k nim aj údaj, akého dopravného prostriedku sa to týka? Alebo sa opýtam na odchod zo zastávky autobusu a raz mi to dá z metra, inokedy z letiska a na tretí krát odchod lode?
Alebo sú sprostí tí, čo to programujú.

Akurát mi príde táto interpretácia v kontexte LLM zavádzajúca v tom, že to vyzerá, že na konci toho "stromu" je nejaká konkrétna odpoveď. Ale LLM neprodukuje celú odpoveď naraz ale iteratívne generuje tokeny (fragmenty slov), ktoré to prilepí na koniec a znovu to ide cez celý model znovu a tak sa tá odpoveď token po tokene predlžuje. Takže oproti tomu stromu tam nie je úplne jasný konečný stav, ktorý by bol zodpovedný za to, čo z toho vylezie.

Pokud odpověď nezná, tak vybere "nejbližší odpověď", bohužel neví ,jak blízká/daleká tato je. Pokud odpověď zná, furt je tam záměrně určitá randomizace, aby nedával furt ten samý výsledek a ty ses mohl zamyslet. Ta randomizace se dá vypnout nebo nastavit na pokaždé stejnou (seed).