Belgická pobočka IFPI a tamojšie Združenie skladateľov, interpretov a vydavateľov (SABAM) si prišli minulý týždeň na svoje. Onedlho si rozdelia 100 tisíc eur. Túto sumu im priznal odvolací súd v Bruseli ako odškodné v procese s istým pirátom. Ten mal najmenej 5 mesiacov ponúkať cez internet hudobné súbory vo formáte mp3. Dovedna malo ísť o zhruba 3500 kusov. Ako v tejto súvislosti píše Ratiatum.com odvolávajúc sa na belgické noviny Le Soir, tento trest je privysoký, už aj vzhľadom na to, že sa jedná o veľmi mladého páchateľa. Server prichádza so zaujímavou úvahou, keď si kladie otázku, ako mohol súd priznať také veľké odškodné. Vydavateľstvám by tak vznikla škoda v priemere 26 eur za jednu zdieľanú skladbu. Vydavateľstvá aj autori však údajne odmietli prezradiť, podľa akého kľúča stanovili výšku vzniknutej škody.

Problémom nie je len samotná suma, ktorú musí ten nešťastník zaplatiť, ale aj spôsob, akým boli skladby v sieti ponúkané. Nejednalo sa o zdieľanie pomocou peer-to-peer sietí, ale súbory boli umiestnené na FTP serveri, kde bol prístup možný len na základe jeho overenia pomocou hesla. Je teda zdieľanie hudby cez FTP a peer-to-peer rovnako zlé? Prípadná škoda, ktorá vznikne hudobným vydavateľstvám či autorom a interpretom je v podstate rovnaká. Ako však konštatuje Ratiatum.com, rozdiel tu predsa len je. Kým FTP je stále považované za "warez" a akúsi mafiánsku sieť, peer-to-peer je "kultúrnejšie". Čin sa zdá byť ľahšie prijateľný, keď sa vykonáva z domu pomocou softvéru, ktorý používajú milióny ľudí na svete. A taktiež nesmieme zabudnúť ani na fakt, že v poslednom čase sa objavili legálne služby ponúkajúce hudbu. Jedno je však isté: Všetko to svedčí len o nedokonalosti autorského zákona, ktorý akoby sa nechcel prispôsobiť technickým možnostiam dnešnej doby, no hlavne súčasným možnostiam internetu.