Dovoľte, aby som Vás privítal pri už treťom vydaní seriálu o napalovaní CD pod operačným systémom Linux. V dnešnej časti sa ponoríme do samotnej problematiky napalovania.

Táto časť seriálu už bude predpokladať, že máte úspešne spustenú a nakonfigurovanú napalovačku na vašom počítači. Ak nie, prečítajte si naše staršie diely (I a II).

Ak ste donedávna používali niektorý z napalovacích programov pod Windows, či už je to NERO, Easy CD Creator, alebo originál dodávaný ku vášmu modelu napalovačky, zabudnite na jeho ovládanie. V tejto časti sa budeme zaoberať najmä programami určenými pre príkazovú riadku. Samozrejme, neskôr spomenieme aj niektoré grafické nadstavby, ktoré ale tak, či tak používaju programy, ktoré tu dnes budeme rozoberať.

Začíname

Vypalovanie CD pod Linuxom sa realizuje v dvoch krokoch. V tom prvom musíme mať pripravení tzv. obraz nášho budúceho CDčka. Kto donedávna používal na napalovanie systém Windows, a vytváral si obraz každého kopírovaného CDčka na svoj disk, určite vie, o čom je reč. Ti, ktorí nevedia, o čom je reč, si môžu predstaviť určite miesto na svojom disku (napríklad adresár), pod ktorým majú porozmiestňované a ponahrávané súbory tak, ako ich budú chcieť mať porozmiestňované na svojom novom CD. Treba si však uvedomiť ďalšiu vec. Zatial čo vo Windowse nebolo pravidlo vytvárat obraz (okrem prípadu, ked vlastníte len napalovačku bez CDROM), v Linuxe by malo vždy platit, že treba vytvorit obraz na
disk. Samozrejme nie je to podmienka. Niektoré grafické napalovacie programy, dokážu napalovať už priamo zvolený adresár (obraz robia automaticky) - o tom, ale až v budúcej časti.

Obrazom v Linuxe bude jeden súbor, ktorý bude obsahovať akoby zabalené data, ktoré chceme vypáliť. To znamená, že v Linuxe nestačí nahádzať pod jeden adresár data a začať ich hneď napalovať, ale musíme tieto data zabaliť (zhrnúť) do takzvaného ISO súboru (ISO - viď. prvý diel seriálu). Nejde tu ani tak celkom použiť slovo "zabaliť", lebo data v tomto súbore nie su komprimované, ale kedže sa všetky súbory zhrňaju do jedného, budem aj naďalej používať slovo "zabaliť". Tento postup je dôležitý najmä preto, že obyčajné čisté CD ešte neobsahuje žiadný súborový systém a práve tento mu musíme zadefinovať pri výrobe ISO súboru. Súborový systém má na starosti organizáciu súborov na médiu. Každé médium na počítači musí obsahovať nejaký súborový systém či už je to disketa, CDčko, disk, ZIP mechanika alebo aj FLASH karta. Súborových systémov je niekoľko a každé z nich je niečim špecifické.

Ďalším krokom napalovania pod Linuxom, je už samotné vypalovanie ISO súboru (obrazu) prostredníctvom programu cdrecord, alebo už aj pomocou
nového dvdrecord.