Dňa 25. februára usporiadal Slovenský rozhlas besedu na tému "Kopírovanie hudby a jeho príčiny." Síce píšem tieto riadky trochu s oneskorením, ale myslím si, že to nič nemení na aktuálnosti tejto problematiky.

Spomínanej diskusie sa zúčastnil zástupca z Asociácie fonografického priemyslu a jeho spolubesedníkom bola pracovníčka z vydavateľstva BMG Ariola. Už od začiatku bolo nanajvýš jasné, že táto debata bude zas len ďalším prejavom bezmocnosti rôznych organizácií zabrániť kopírovaniu audio nosičov. Hostia v tejto relácii vôbec neskrývali pohŕdanie tými, čo si, hoci legálne (veď majú originál), urobia kópiu pre vlastnú potrebu.

Voči takémuto postupu účastníkov diskusie som nemohol zostať ľahostajný. Na veľa pokusov sa mi predsa len podarilo do štúdia sa dovolať. Keď som sa už dovolal, tak som tento svoj časový priestor a príležitosť pekne využil.

Prvá vec, na ktorú som poukázal, boli toľko diskutované neúmerne vysoké ceny za hudobné CD. Podporil som poslucháčov, ktorí sa do diskusie zapojili už predtým a k problému vysokých cien a z toho plynúceho kopírovania CD som pridal aj svoj argument. Hudba, no a to je jasné, je záležitosťou prevažne tej mladšej generácie (Prepáčte!). Študent, ktorý má značné finančné problémy napr. zo zaplatením internátu a iných školských výdavkov, nemôže si predsa dovoliť vyvaliť 800 Sk za originál CD. Nekúpi si predsa dvojcédečko za 1 500 korún a zistí, že na každom disku má len povedzme päť dobrých piesní. Na čo sú mu tie ostatné, za ktoré platí a ani raz ich nevypočuje do konca?

Ďalšia vec, ktorú som uviedol na obranu vlastnej "výroby" CD bola možnosť zostavenia si kompilácie podľa svojich potrieb (už som to naznačil vyššie). To ani nehovorím o zadaní CD Textu, na ktorý vydavateľstvá tak zabúdajú. Tu som sa veľmi rázne zastal všetkých nás, čo máme doma napaľovačky a využívame ich tak, ako sa majú (teda nezneužívame ich na komerčné účely). V besede totiž padol názor, že kópie CD (rozumej tie napaľované) už nie sú kvalitné, preskakujú, praskajú a tak. Jasne som zdôraznil skutočnosť, že ak niekto kopírovať jednoducho vie, tak to urobí tak kvalitne, že nikto ani nepozná, že už nejde o originál.

Roman