Samozrejme, že som nemohol vynechať ani tému ochrán proti kopírovaniu, čiže ten slávny Cactus. Ide o zjavné poškodzovanie spotrebiteľa, to je jasné, keď si nemôže prehrať CD, čo si kúpil ani vo vlastnom PC a urobiť si zálohu. Ja predsa mám právo si urobiť kópiu svojho vlastného cédečka. Nemôže mi v tom zabrániť ani žiadna izraelská firma. Jeden z dôvodov pre takéto zhotovenie záložnej kópie je napáliť CD za účelom jeho používania v aute. V aute sa vozí ktokoľvek, no a ja by som nebol rád, keby niekomu skončil na prstoch osemstokorunový originál! No a reakcia zainteresovaných: Zamestnankyňa z BMG mi odpovedala, že Cactus je legálny výrobok, dokonca schválený na účel zabránenia zhotovovať nelegálne kópie. Začala ma tam poučovať o existencii viacerých verzií, z ktorých jedna dokáže prehrať CD aj v počítači (zabudla povedať, že v značne zníženej kvalite). Dodala - a teraz pozor! - "My sme túto ochranu tiež používali!" To už nepovedala, že na nátlak spotrebiteľskej verejnosi museli od tohto "ničenia CD" upustiť. Čo ma však úplne dorazilo a doslova mi vyrazilo dych, bol výrok toho predstaviteľa Asociácie fonografického priemyslu (v tom názve som si nie celkom istý, ale na podstate to nič nemení), ktorý vyriekol vetu, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani jeden z tých, čo vymýšľajú tie šialené návrhy zákonov proti kopírovaniu hudby. Tá pamätná veta totiž znela - a dobre si ju zapamätajte "Vy už len tým, že vsuniete CD do CD Rom alebo napaľovačky, máte úmysel ho skopírovať." Toto naozaj nepotrebuje komentár. Škoda len, že som už v tom čase nebol na linke, ináč by som mu na to povedal svoje. Spomenutý pán akosi nevie, alebo nechce vedieť?, že súčasťou operačného systému, napr. Windows je aj prehrávač na prehrávanie hudobného CD. To potom bude treba žalovať Microsoft, aby tam ten prehrávač nedával, lebo nás to núti pchať CD do počítača a máme veľké nutkanie urobiť z neho nelegálnu kópiu. Ten dobrák nám radí, aby sme na počúvanie hudby používali výhradne veže, či iné zariadenia, len nie počítače. Takže...

A perlička na záver. Moderátor relácie okomentoval moje vystúpenie slovami: "Poslucháč sa dokonca ani netajil, že má doma napaľovačku. Takže sa nám vlastne jeden pirát aj dotelefonoval." No čo poviete, nie všetci sme boli mediálne označení za piráta. Takže mám predsa jedno prvenstvo! Tak či onak, za tento počin, akým bolo zorganizovanie tejto nesporne zaujímavej debaty, patrí Slovenskému rozhlasu pochvala. Ako jedna z mála inštitúcií dal možnosť vyjadriť sa aj druhej strane.

Z tejto besedy (z tej časti, kde som "účinkoval") mám uchovaný záznam na kazete. Mám tak aspoň pamiatku na svoj "zápas" za práva nás - majiteľov napaľovačiek. Veď za to, že niekto vlastní zariadenie, ktoré mu umožní zhotovovať si vlastné CD, nemusí byť ešte zlý človek, hodný len tvrdého väzenia, ako sa nám to snažia podsúvať tí samozvaní bojovníci za autorské práva. No nemyslíte?

Roman