V dnešnej časti seriálu, sa budeme venovať "spojazdneniu" generic napalovačiek.

Pojmom generic sú zväčša pomenované zariadenia a ovládače, ktoré dokážu medzi sebou navzájom komunikovať, vďaka tomu, že dodržiavajú, alebo podporujú určite štandarty (normy). Týmto štandartom môžu byť napríklad AT príkazy, ktoré využívaju ku komunikácii s počítačom modemy a v prípade napalovačiek sú to SCSI príkazy. Pre používateľov operačného systému Linux, vlastniacích "napalovačku", to znamená asi toľko, že nemusia vlastniť ku svojmu typu napalovačky nejaký konkrétny ovládač od výrobcu, daného modela, ale stačí si na svojom systéme nakonfigurovať tzv. "emuláciu", ktorá bude zabezpečovať komunikáciu medzi počítačom a daným zariadením. V nasledujúcich krokoch si teda povieme niečo o konfigurácii "SCSI emulácie", ktorá je v súčastnosti najpoužívanejšou a najbezpečnejšou metódou, spojazdnenia väčšiny typov napalovačiek na operačnom systéme Linux.

Prvým krokom úspešného nakonfigurovania napalovačky na systéme je mať správne nadstavené a skompilované jadro. Distribúcie typu RedHat, Mandrake, SuSe a niektoré ďalšie už majú jadro prednastavené tak, aby ho bolo možne používať na takmer všetkých typoch hardwéru, takže ho nie je treba kompilovať. Ak je toto váš prípad, preskočte nasledujúci bod.

Príprava jadra - kompilácia

Úlohou tohto bodu bude "nahovoriť" vašej napalovačke a systému, aby začala používať SCSI emuláciu a to tak, že sa samotná napalovačka stane akýmsi SCSI
zariadením. Z uvedeného je už hádam jasné, že uvedený spôsob bude platiť najmä pre napalovačky, ktoré sú pripojené na IDE zbernicu vašeho počítača. Pokiaľ vlastníte napalovačku využívajúcu SCSI zbernicu, taktiež je potrebne vykonať tento krok.

Jadrá rady 2.4.x majú zabudovanú plnú podporu SCSI emulácie, takže doporučujem použiť nejakú z týchto verzíi. Pokiaľ nechcete využívať SCSI emulácie, tak nová metóda pálenia, cez ATAPI t.j. za použitia ovládača ide-cd je k dispozícii už aj v (sučastnosti vývojových) jadrách
rady 2.5.x. Len stručne pripomeniem, že zdrojové kódy jadra, potrebné na
kompiláciu, môžte stiahnúť z adresy http://www.kernel.org/, alebo aj z domácej
siete napríklad na "zrkadielku" na http://www.linux.cz/.

Pred konfigurovaním jadra si treba uvedomiť, že ovládače je možné zakompilovať buď priamo do jadra, alebo ako modul. V prípade, že sa rozhodnete pre kompiláciu priamo do jadra, docielite toho, že sa vám zariadenie už od začiatku spustenia systému bude chovať ako SCSI zariadenie. V prípade, že sa rozhodnete pre kompiláciu ovládačov ako modulov, môžte vlastnosti napalovačky meniť podľa možností aj za behu systému. Posledný spôsob je výhodnejší hlavne pre užívateľov, ktorý majú v DVD-ROM zabudovanú aj možnosť napalovania. SCSI emulácia totiž kladie na zariadenie aj určité obmedzenia. Napríklad na takto emulovanej napalovačke sa stáva, že pri prehrávani DVD (ktoré je v nej zasunuté), nestačí emulácia na prenos niekedy vysokého objemu dát medzi počítačom a týmto zariadením. Kedže sa pri emulácii zariadenia na SCSI nedá použiť ani funkcia DMA, ostáva len možnosť spraviť z SCSI napalovačky opäť obyčajnu IDE CD-ROMku. Tento problém rieší práve metóda pálenia cez ATAPI. O tom ale neskôr.

Poďme sa najprv baviť o tom, ako "rozbehať" aspoň SCSI emuláciu. V jadre nás bude zaujímať sekcia SCSI support, ktorú zakompilujeme priamo do jadra, alebo ako modul.(voľba "y/m") a pod touto sekciou zakompilujeme do jadra ako modul položku SCSI CD-ROM support - pre schopnosť používať napalovačku naďalej aj ako CD-ROM, teda na čítanie (voľba "m") a položku SCSI generic support - kde skompilujeme podporu generic zariadení tiež buď ako modul, alebo priamo do jadra (voľba "y/m"). Ďalšiu zmenu v jadre uskutočníme v sekcii IDE, ATA and ATAPI block. Aby sme mali
konfiguráciu jadra kompletnú a nevracali sa stále ku jeho kompilovaniu - doporučujem, aby ste si ďalej aj v sekcii Block devices skompilovali ako modul položku Loopback devices (voľba "m"). Význam tejto poslednej položky si ale vysvetlíme až v ďalšej časti seriálu, lebo v tejto nie je nijak podstatný.

Tento spôsob pálenia už taktiež nebudem viac rozoberať nakoľko nie je príliš používany. Ak o ňom chcete vedieť viac - prečítajte si súbor uložený na vašom lokálnom disku /usr/src/linux/Documentation/paride.txt. Pokiaľ vlastníte nejaký podobný hybrid napalovačky ako napríklad USB napalovačka, alebo napalovačka využívajúca IEEE 1394 apod., tak asi najlepším zdrojom informácii bude ako vždy internet.